Šťastná aj smolná 132. Velká pardubická

Šťastná aj smolná 132. Velká pardubická
Lukáš Matuský so synom po víťazstve v 132. Velkej pardubickej (foto: Lenka Sklenáková)

Na jednej strane šťastie, na druhej smútok. V takomto znamení sa pre slovenských účastníkov niesol ďalší ročník najväčších prekážkových dostihov v Strednej Európe – 132. Velká pardubická se Slavia pojišťovnou. V nej totiž uspel Lukáš Matuský v sedle Mr Spexa, ktorý patril do širšieho okruhu favoritov, slovenské kone dostihy nedokončili.

Na štart 132. Velkej pardubickej se Slavia pojišťovnou (steelechase crosscountry Listed kat., cena, 6900m, 6+, 5 000 000 Kč) sa postavilo pätnásť koní, trinásť domácich a dva slovenské. Tým duom, boli zverenci Jaroslava Brečku, Star (Sternkönig) a Kaiserwalzer (Wiener Walzer), ktorí nepatrili do okruhu favoritov, ale na dráhe už neraz ukázali, že ich neradno dopredu odpisovať. Sám tréner sa posadil do sedla 11 – ročného beluša Stara, s ktorým chcel naviazať na 30 rokov starý úspech s Quirinusom. O prvé trénerské víťazstvo sa mohol postarať Kaiserwalzer. Obaja valasi ale skončili predčasne a do cieľa sa nepozreli. „Opäť sme nemali toľko šťastia, koľko sme potrebovali. Myslel som si, že sme si smolu vybrali v tej kvalifikácii. Ale ako sa vraví, do tretice všetko dobré, takže čaká nás to znovu. Dúfam, že to všetci všetko strávime, prežijeme a pôjdeme opäť do boja. Myslím si, že tie kone nie sú zlé, alebo nespoľahlivé ako sa vraví, len potrebujeme to šťastie. Vždy sa tam niečo zomelie,“ verí v lepšie zajtrajšky tréner.

Po štarte sa medzi prednými koňmi držal reprezentant stajne DS Millennium v sedle s Patrickom Mullinsom, zatiaľ čo Star zastupujúci stajňu MPL Racing s „Čikom“ Brečkom išli tradične zozadu. Táto dvojica svoju púť skončila už na Taxise, za ktorým sa porúčali k zemi. „Star urobil cez Taxis veľký skok, preskočil sa a dopad neustál. Cítil som, že bol veľmi nabitý a na dostihy sa hrozne tešil. Škoda, že nedošiel do cieľa, bol by určite predviedol veľký výkon,“ objasnil zle viditeľnú situáciu ohľadom pádu belušov džokej. Nádeje druhého slovenského reprezentanta vydržali len o dva skoky ďalej. „Keď som sa postavil po páde a kráčal k sanitke, snažil som sa pozerať, kde sedí Kaiser. V tom som pred sebou zbadal koňa s číslom päť a vedel som, že to bol on. Úplne ma to zlomilo,“ opísal svoje pocity potom, ako si uvedomil, že sa do cieľa nedostane ani jeho druhý zverenec. Kaiserwalzer pri prekonávaní Popkovického skoku doskočil na hranu a dopad neustál. „Kaiser musel hneď po Taxise preskakovať ešte ležiaceho Imphala a bol potom taký opatrnejší. Džokej vravel, že zrejme za tým Popkovickým skokom čakal ešte nejakú prekážku a aj keď ho naviedol rovno, skočil doprava. Dopadol pred hranu a podlomili sa mu nohy. Nato, že bolo v dostihoch pomalé tempo by bol určite spravil veľký výsledok. To nám ukázal už minulý rok, keď pri trošku pomalšom tempe vyhral kvalifikáciu.“

V tejto fáze zostal v mierne preriedenom poli už len jeden Slovák – Lukáš Matuský v sedle českého koňa Mr Spexa (Tai Chi). Tí cválali zväčša okolo tretieho miesta a v priebehu dostihov sa vyhli takmer všetkým kritickým situáciám. Pri vybiehaní na trávnatý ovál sa do čela posunul obhajca víťazstva Talent (Egerton), držať s ním krok sa snažil Player (Moonjaz). Keď obaja džokeji, Pavel Složil aj Marcel Novák, už povzbudzovali svojich partnerov, Lukáš Matuský sa potichu vyvážal za nimi. Po skočení poslednej prútky zatlačil na osemročného zverenca Ľuboša Urbánka a ten bez väčších problémov finišoval. „Keď sme cválali na „veľký havlák“, sedel som za nimi. Po skoku som už mal dobrý pocit. Vravel som si, že ak sa nič nestane, mohlo by to vyjsť. Na tráve som videl ako medzi sebou závodia, tak som si ho na predposlednú prekážku za nich schoval, aby mi ešte odpočíval. Dával som si len pozor, aby mi moc neutiekli. Potom som dúfal v ten Spexov záver, čo aj potvrdil,“ podelil sa Lukáš Matuský o svoje myšlienky zo záverečných stoviek metrov, kde víťazstvo strhol na svoju stranu. Pre rodáka zo Záhoria to ale nebol prvý triumf v týchto dostihoch. Pred dvomi rokmi totiž uspel v sedle Holčákovho Hegnusa (Magnus). „Zložitejšie to nebolo, bolo to jednoduché asi tak isto, ako keď som vyhral s Hegnusom. Priebeh sme mali zhruba rovnaký, až na jeden malý karambol, bezproblémový. Tiež sme sa držali tak okolo tej tretej, štvrtej, piatej pozície. S Mr Spexom boli akurát dostihy pomalšie.“ Tým spomínaným menším problémom bol skok 10a – predĺžená taxisova priekopa. „Nad skokom do nás narazil prázdny Dusigrosz, ale potom našťastie všetky voľné kone odbočili ku stajniam a už to bolo bezproblémové. Snažil som sa hlavne aby mal priestor na skoky, aby ich videl a aby nás niekto príliš neotravoval.“ To Lukášovi vyšlo a bol z toho spomínaný druhý triumf vo Velkej pardubickej. Prvýkrát si ho ale mohol užiť pred zaplnenými pardubickými tribúnami. „Je to úplne odlišné, keď sú tam plné tribúny. Keď som vyhral s Hegnusom, tak som sa až tak moc netešil, nebola tam tá atmosféra, ktorú diváci vytvárajú. Teraz to bolo úplne iné. Ako som prešiel prvý cieľom, hneď to zo mňa vystrelilo. Kričal som, tešil som sa. Tá atmosféra, ktorú diváci urobia je neopísateľná. Mal som zimomriavky.“

Hnedý valach Mr Spex zo stajne Lokotrans zaznamenal životný úspech a po minuloročnom bronze vystúpal na stupienok najvyšší. „Je to mladý kôň, má osem rokov a nemá toho veľa nabehaného. Je pošetrený. Ako sa dá vidieť, aj teraz mal dva prípravné kvalifikačné dostihy a potom bežal až Velkú pardubickú. Je teda vyložene robený na tú Velkú. A tak si myslím, že sa mu môže pokojne podariť opäť vyhrať,“ zhodnotil doterajšie menežovanie hnedáka a jeho šance na prípadnú obhajobu. Pri debutovej tretej priečke ho dostihmi sprevádzal Jan Kratochvíl, ten sa však pred dvomi týždňami nešťastne zranil v Merane. Tak sa miesto v sedle „uvoľnilo“ slovenskému džokejovi. „S Honzom som nehovoril ani pred dostihmi, ani po. Určite keď to pozeral, bolo mu ľúto, že na ňom nemohol sedieť on. Tiež som už raz bol v takejto situácii. Bol som zranený a kone, ktoré som mal jazdiť povyhrávali v sobotu aj nedeľu. Takže sa viem vžiť do jeho kože,“ komentoval zložitosť situácie, v ktorej sa aktuálne výborný český džokej nachádza.

Text: Kamila Gúčiková