Po piatich dostihových sezónach by mala veľká obľúbenkyňa bratislavských tribún, reprezentantka stajne PD Senica Zoriana (Jukebox Jury), ktorá na dráhe vynikala obrovskou univerzálnosťou, tvrdosťou a samozrejme kvalitou, zamieriť do chovu. V žrebčíne Střelice by mal byť jej prvým partnerom niekoľkonásobne grupovo umiestnený vytrvalec Eagle Top (Pivotal). „Absolvuje ešte vyšetrenie reprodukčných orgánov a ak by náhodou niečo nebolo v poriadku, tak sa bude musieť vrátiť do dostihovej prevádzky. Je úplne zdravá,“ nezatvára zatiaľ trénerka dvere do sveta dostihov.

Pri pohľade na jej doterajšiu kariéru sa mnohým objaví úsmev na tvári. Kobyline prvé dostihové kroky v slovenskom turfe siahajú do roku 2016, kedy pri svojom debute s 10 – dĺžkovou rezervou triumfovala na domácom podujatí v Senici. Z prvej dostihovej sezóny odišla ako neporazená Zimná kráľovná, čo samozrejme naznačovalo veľký potenciál. To, čo táto kobyla dokázala v klasickej sezóne však bolo niečo, s čím možno až tak nepočítal ani jej realizačný tím. Hneď v prvom štarte odišla porazená, keď v Jarnej cene kobýl po tuhom boji o krk podľahla Astorke (Arakan). V nasledujúcom štarte sa prezentovala výborným výkonom proti starším kobylám v Cene Arvy, ani tentokrát to ale na víťazstvo nestačilo. Všetko však naplno vynahradila v treťom sezónnom štarte, kedy prišiel životný triumf. V 25. Slovenskom derby v sedle so svojim stálym jazdcom Štefanom Budovičom, za veľkého aplauzu tribún v Starom Háji, zdolala konkurenciu žrebcov, keď druhý Gaston (Youmzain) strácal na ňu tri dĺžky. Pri štarte do Slovenských Oaks ju zastavila jej tvrdohlavá povaha, pretože nevstúpila do štartovacích boxov. Tretie druhé miesto v tejto sezóne získala v Slovenskom St Legeri, kde opäť len tesne podľahla Passepartoutovi (Galileo). V poslednom štarte klasického roku vrátila Mooreen (Calming Influence) porážku z Ceny Arvy a pohodlne zvíťazila. Sezónu 2018 odštartovala ďalšou výhrou vo Veľkej aprílovej cene, po ktorej nasledoval triumf v najväčšom slovenskom zápolení pre staršie kone, Veľkej cene Slovenska. Ako bolo zvykom, Štefan Budovič odskočil svojim súperom pred rozhodujúcou fázou dostihov a prvenstvo už z rúk nepustil. Približujúci sa Oriental Sky (Tiger Hill) to už nestihol. O mesiac neskôr, v Cene Pat´s Music zavŕšila veľký hetrik. Posledné dva štarty sezóny v nemeckých Listed a maďarskom vrchole Kincsem Díj neboli úspešné. V ostatných dvoch sezónach pozbierala ešte tri zlaté medaily a mnoho skvelých umiestnení vo veľkých dostihoch.

S jej trénerkou, úspešnou Zuzanou Kubovičovou, sme sa ale vrátili na začiatok jej cesty na Slovensko. „Dostala som pokyn od pána predsedu, že si mám kúpiť koníka k 50 – tke. Rozpočet som mala 7 000 eur. Pôvodne som chcela kúpiť žrebca, to sa mi ale nedarilo tak, ako som si to predstavovala. Prišla do ringu táto kobylka, neviem čo sa stalo, ale zapáčila sa mi. Ani som na ňu nedvíhala ruku v dražobnej sále. Odišla za 6 000 eur nepredaná, videla som, že posledný dvihol ruku majiteľ. Hneď som volala pánovi Šurdovi, vtedy bol ešte riaditeľ a oslovila som ho, či by za ním nešiel a neopýtal sa ho, či by nám ju nepredali. Prišiel s tým, že keď dáme 7 000 eur, tak nám ju predajú. Tak som povedala áno, dobre, berieme ju. Páčila sa mi, bola to šimlička, takú som chcela. Papier tam bol veľmi dobrý. Otcom bol Jukebox Jury, ten sa mi páčil ako plemenník. Na druhej strane som chcela kúpiť aj kobylu, lebo som vedela, že PD Senica aj chová. Prišlo mi to vhodné na oživenie krvi. Mali sme vtedy všetko postavené na Biarritz a Boschke,“ spomína na prvé okamihy spoločného kontaktu.  

Následne si Zorianu vzali domov, kde ich čakalo ďalšie prekvapivé zistenie. „Najzvláštnejšie na nej bolo to, že kopala ako čert, nebola vôbec vychovaná. Keď som dostala do ruky pas, zistila som, že sme už piaty majitelia. Vezmite si to, že kôň má rok a pol a už piaty majiteľ. Išla z ruky do ruky, ale pre niečo. Potom sme zistili, že to bolo preto, lebo bola zlá a kopavá. Všetci sa jej teda rýchlo zbavili. Mala aj taký zvláštny krok. Potom som si všimla, že má zadné nohy trošku ako keby dlhšie a preto tak zvláštne kráčala. Keď sme ju začali jazdiť bola dosť ťahavá a pulovala. Hlavu ale nosila krásne dole a mala krásnu cvalovú akciu. Cválala ako stroj a mala veľký posun. Ukázala to hneď v prvom štarte, keď v Senici ako dvojročná vyhrala o desať dĺžok. Vtedy o nej dokonca Šurda povedal, že to bude výnimočná kobyla. Aj sa to potvrdilo, ozaj bola výnimočná. Začali sme tušiť, že v nej niečo je. Zimnú kráľovnú vyhrala bez strmeňov. Štefanovi sa začalo posúvať sedlo, tak vykopol strmene a aj tak vyhrali. Keby tie strmene mal, ktovie o koľko by bola vyhrala.“ Svojhlavá belka sa stala veľkým miláčikom bratislavských tribún a to jednak preto, že si vždy vedela postaviť hlavu, ale takisto preto akým štýlom dokázala vyhrávať a pohrávať sa s konkurenciou. V dostihoch bola povestná vytvorením si veľkého náskoku v poslednom oblúku pred cieľovou rovinkou, v ktorej ju už nikto zväčša nechytil. Týmto sa prezentovala aj v už spomínanom Slovenskom derby, keď prepísala históriu. Stala sa vôbec prvou kobylou triumfujúcou v hlavnej slovenskej klasike. Pri spomienke na tento výsledok a nasledujúcich slovách trénerky, asi mnohým slovenským fanúšikom dostihov naskočia zimomriavky. „Najviac si určite cením Slovenské derby a potom aj Veľkú cenu Slovenska, ktorú vyhrala bez použitia biča. To bol takisto veľký výsledok. Minulý rok ma veľmi potešila, keď vyhrala Millennium Díj so Zdenom Šmidom. Jemno a skvele ju zajazdil. Najviac si ale cením zo všetkých výsledkov to Slovenské derby. To bola taká eufória, všetci sme boli takí šťastní. Od majiteľov, personál v stajni, Štefana, všetci sme sa radovali. Strašné emócie to boli. Vo Veľkej cene Slovenska sme už čakali, že je výnimočná a môže vyhrať, ale v Slovenskom derby nepatrila ani k favoritom. Bola jedinou kobylou v poli s trinástimi žrebcami. To bolo niečo výnimočné. Úžasný zážitok,“ s nadšením v hlase sa vracia k najväčšiemu okamihu v kariére svojej skvelej zverenkyne. Zoriana bola ocenená viacerými titulmi, tie najprestížnejšie získala v rokoch 2017 a 2018, kedy sa stala Koňom roka na Slovensku. „Dovolím si tvrdiť, že je mojím životným koňom. Lepšieho koňa ako ona som nikdy v živote netrénovala,“ slová trénerky, ktoré hovoria za všetko. Hlavne hovoria to, ako výnimočná bola.

Text: Kamila Gúčiková