Dostavba rozostavanej tribúny, zveľadenie areálu, väčšia propagácia v rôznych typoch médií, ale aj vysvetlenie toho, prečo sa na slovenské dostihy nedá stávkovať online. Pred nadchádzajúcou sezónou sa chystá viacero zaujímavých noviniek. Porozprávali sme sa o nich s Ladislavom Molnárom, riaditeľom štátneho podniku Závodisko. Pre divákov atraktívnou zmenou bude vznik dekorovacieho pedoku. Ľudia si tak už aj na bratislavskom hipodróme budú môcť pozrieť víťazov, ktorým budú vo všetkých kategóriách odovzdávané čestné ceny. Podľa slov terajšieho šéfa budú medzi oceneniami aj sošky koní, či iné zaujímavé ceny.

Odkiaľ pochádzate? Hrali vo vašom živote kone úlohu aj predtým ako ste prišli na Závodisko?

Pochádzam z Tekovských Lužian, to je väčšia obec pri Želiezovciach. Priamo v obci sa kone nechovali. V okolí je ale Nový Tekov a ja som ich s rodičmi chodieval pozerať. Moji rodičia mali vinohrad a v tom čase sa ešte zakrýval štandardným bezstrojovým systémom. Takže s koňmi som sa stretával každý rok až do štúdia na vysokej škole. Nebol to síce anglický plnokrvník, ale ťažný kôň, ktorý ťahal obojstranný pluh. Väčšinou som ho držal.

Roky ste pôsobili na poste hlavného ekonóma pre Závodisko. Pred minulou sezónou ste sa presunuli na riaditeľský post. Čo vás k tomuto rozhodnutiu viedlo?

Veľmi ťažká otázka. Keď som zastával toto miesto zažil som tu veľmi turbulentné obdobie. Nastúpil som v októbri 2016 na post ekonóma a po mesiaci boli zmeny na poste riaditeľa. Striedali sme sa s kolegom Valtýnim, v tom čase možno ani nie, ale rok nato určite áno. Boli sme na krátku dobu poverení vedením podniku. Získal som skúsenosti a vzťah k tejto firme prostredníctvom čísiel a partnerov. Myslím tým vlastníkov koní, trénerov, jazdcov, kompletný personál, ktorý tu je. Dá sa povedať, že ten vzťah je pozitívny a so všetkými komunikujem veľmi dobre. Netvrdím, že som extra odborník na kone, ako  niektorí moji kolegovia alebo bývalí riaditelia, to ani zďaleka nie. Ale získal som ku všetkým vzťah a keď došlo k týmto zmenám, ktoré tu boli pred rokom, tak som si povedal, že do toho idem.

Ako by ste stručne zhodnotili váš prvý rok v tejto funkcii?

Zostalo mi aj miesto ekonóma, keďže som túto pozíciu nenahradil nikým iným. Vykonávam teda obe. Už aj ako ekonóm som mal vzťah aj k správe areálu. Nedá sa teda povedať, že by to bola pre mňa obrovská zmena. Človek myslí na viac vecí, to je ale úplne normálne. Som viac nervózny, viac mi na chode podniku záleží a cítim väčšiu zodpovednosť ako predtým. Nie ste zodpovedný len za ten jeden úsek, ale za všetko, vrátane toho ekonomického, ktorý je určite jeden z nosným úsekov. Bez ekonomiky nezaplatíte ani faktúry, ani mzdy, ani odvody, ani výhry, či prémie. Najskôr treba peniaze získať a potom sa dajú zužitkovávať. Čiže gro sú peniaze. Ak by som mal zhodnotiť celý rok, bol pre mňa jemne zodpovednejší a vôbec nebol zlý. Fungovala komunikácia medzi zamestnancami, medzi našimi finančnými partnermi, ale aj tými z dostihového prostredia. Celý rok hodnotím pozitívne.

Sú v pláne aj nejaké aktivity, ktoré by prilákali k dostihom nových majiteľov, jazdcov, divákov?

Vidím obrovský potenciál v rozostavanej tribúne. Myslím si, že každý majiteľ koňa, ale aj potenciálny budúci vlastník, veľmi citlivo reaguje na stabilitu dostihového športu. Aj keď to, čo tu my robíme nie je len dostihový šport, ale testácia hospodárskeho zvieraťa a vlastne aj kultúrno-spoločenské podujatie. Akákoľvek nestabilita, napríklad tá počas covidu v roku 2020 sa veľmi citlivo prenášala na dostihovú komunitu. Robím preto všetko, aby sa tribúna dostavala. Podľa mňa je to v tejto krajine jediná pohnútka, ktorá by dokázala prilákať nielen dostihových návštevníkov. Tento areál vnímam ako otvorený, nehovorím že všestranný, ale takmer, lebo aj vďaka iným podujatiam sa sem dostávajú ľudia, ktorí tým pádom narazia aj na dostihy. Napríklad vlani tu bolo veľmi veľa návštevníkov. Čiže mojim cieľom je s tou „ozrutou“, ktorá sa nachádza na konci areálu niečo urobiť a stabilizovať vnímanie dostihov. Možno sa potom udeje aj to, že sa vráti počet registrovaných koní na vyššiu úroveň ako je tomu teraz. V rokoch 2000 až 2010 bol ich počet nad 300, teraz sme zhruba na 200. Je nutné zmeniť tento stav, pretože môžeme urobiť hocičo, ale bez registrovaných koní dostihy nebudú. Takže buďme radi, že sem chodia zahraničné kone, aj keď sa nato niektorí domáci hnevajú. Či už chodia kvôli dotáciám, atmosfére, alebo to tu majú radi. Som presvedčený o tom, že tá tribúna dokáže prilákať návštevníkov, aj finančných partnerov a stabilizovať vnímanie dostihovej komunity. Pretože mať kone je doslova koníček.

Vravíte o dokončení rozostavanej tribúny. Popíšte aktuálny stav.

Pôvodne sa výstavba začala v roku 2010, o dva roky neskôr sme do štátneho rozpočtu vrátili peniaze, ktoré nám poskytlo ministerstvo. Od toho dátumu sa nerobilo nič. Teraz sme ten projekt dali prepracovať, naceniť aktuálnymi cenami a odovzdal som žiadosť na ministerstvo na posúdenie, či nám dokážu pomôcť s financovaním, alebo nie. Už je to v ich rukách.

Ak by prišla z ministerstva súhlasná odpoveď, v akom časovom horizonte vidíte, že by sa mohlo začať pracovať na dostavaní?

Sú tam rôzne úskalia, ale ak všetko pôjde ideálne, som presvedčený o tom, že ešte tento rok by sa s tým dalo niečo robiť. Mám trochu obavu, že čas je náš nepriateľ, kruto ide rýchlo. Keď sa nad tým zamyslím, sezóna začína v apríli, na konci sezóny budú parlamentné voľby. Uvidíme ako to dopadne.

Rozmýšľate s kolegami aj o tom, akým spôsobom by sa v budúcnosti dala vyriešiť otázka stále nižšieho počtu jazdcov?

Toto je všeobecný problém, ktorý vnímam. Prišiel som sem ako laik, nehanbím sa zato. Už v tom čase som o tom počúval od kolegov, najmä od Jána Valtýniho a Vladimíra Šaka, ktorí sa tejto problematike venujú. Ani oni priamo nevedia ovplyvniť tento negatívny jav. Aj keď napríklad Janko Valtýni vymyslel jeden veľmi dobrý projekt. Je ním pony liga. Myslím si, že keď vediete deti odmalička k takémuto niečomu, je možné, že z tých desiatich, či pätnástich detí, ktoré tu sú, sa z niektorých stanú jazdci. Je vidno, že rodičia sú motivovaní, vedú svoje deti k tejto aktivite. Snažíme sa aj komunikovať. Kolega chodí prednášať na školy, ale asi sa ten svet mení. Mladí ľudia sú vedení k niečomu inému, možno menej aj k športu všeobecne. Trpí dostihový šport, ale aj iné športy. Keď sa to nepodchytí v mladom veku, tak už v pätnástich len veľmi ťažko, obzvlášť v takomto špecifickom odvetví, akým sú dostihy. Každopádne potenciál vidím v pony lige, kde naozaj deti vieme viesť od mladého veku k starostlivosti, následne k pretekaniu, vzniká v nich pocit zodpovednosti a pocit víťazstva. Každé dieťa sa teší, keď vyhrá a dostane malú cenu. Vníma to pozitívne, ale samozrejme, čo sa z toho neskôr vykľuje, to nevieme.

Je pred nami nová sezóna. Je z finančného hľadiska už zabezpečená?

Neviem odpovedať áno, či nie. Keď zoberiem financovanie sezóny, tak máme časť nákladov, ktoré sa javia ako fixné –  výhry, prémie, energie, opravy, mzdy a tak ďalej. Potom je tu príjmová časť. Tou je dotácia, zápisné, štartovné a iné príjmy. Až keď sú všetky príjmy okrem dotácii na účte, vtedy je sezóna zabezpečená, to znamená 4.januára v tom ďalšom roku. Čiže až vtedy je príjmová časť zabezpečená. Okrem toho musíme urobiť všetko preto, aby sme z pôvodného finančného plánu, v ktorom sme si dali požiadavku na milión dvestotisíc na dotáciu, tých zvyšných takmer osemstotisíc eur zarobili. Z toho je zápisné a štartovné okolo tristotisíc eur. Takže pol milióna eur ešte musíme zarobiť podujatiami, nájmami priestorov podniku a v neposlednom rade musíme získať priazeň sponzorov. Aktuálne sa zmluva z rezortu pôdohospodárstva chystá na sumu milión eur, čo znamená, že dvestotisíc z tej našej požiadavky zatiaľ absentuje. Tento rok teda začíname s tým, že aj štátny rozpočet je krátený. Dostal som ale prísľub, že to bude dofinancované niekedy v polovici kalendárneho roka. Takže zatiaľ iba ten milión, čo je ale slušná suma, zažil som tu aj horšie obdobia. Čiže sme vďační za každé euro od rezortu pôdohospodárstva a verím, že sa nám podarí aj ten zvyšok nejako „doklepať“. Na druhej strane vieme na istých veciach aj niečo ušetriť. Rátam so sumou milión eur a urobím všetko preto, aby bol dostihový rok taký, ako sme si naplánovali. Pôvodne sme mali naplánovaných 18 dostihových dní a dokonca ich bude 19.

Otázka samozrejme smerovala k dotácii od zriaďovateľa, ale je fajn, že sa veci vysvetľujú. Možno nie každý tomuto systému rozumie.

Veď preto to vysvetľujem a rozprávam aj na všetkých stretnutiach, či už s trénermi alebo majiteľmi. Náš partner to musí počuť a musí poznať, ako funguje financovanie. Sprievodnými akciami a podujatiami si pomáhame a financujeme základnú činnosť. Bez podporných akcií nezvládneme financovanie celej sezóny. Nikto dnes už nechce tolerovať niečo, čo je stratové. Ale ak dokážete, že viete zarábať vtedy vás vnímajú úplne inak. Máme snahu komunikovať, vysvetľovať veci, niečo tu robiť. Snažíme sa otvoriť národu a získavať  návštevníka, robiť si reklamu. Verím tomu, že tento rok to bude ešte lepšie ako vlani. Aj preto sme riešili propozície a termínovú listinu skôr, aby sme vedeli ponúknuť termíny na akcie už koncom roka, keďže sme evidovali záujem. Stanovenie termínovej listiny je prvoradé. Budú tu aj také akcie, ktorých súčasťou bude dostihový deň. Tým pádom sa bezplatne ocitneme v rôznych reklamách v médiách. Aj dni Petržalky budú nie dvojdňové, ale trojdňové a týždeň predtým budú dostihy. Takže rok je rozbehnutý z tohto pohľadu dobre a robíme všetko preto, aby financovanie bolo zabezpečené.

Ako bude prebiehať spolupráca s médiami? Môžu sa diváci opäť tešiť aj na priame prenosy v televízii?

Áno, ideme v podobnom režime, ako sme išli v roku 2022. Chceme mať štyri priame prenosy. Okrem nich pôjde po dostihovom dni aj opakovanie, čiže ukážky z pedoku a jednotlivých dostihov tak ako vlani. Pracujeme ale aj na jednej novinke – formát ktorý nebude len vysielať záznam z pedoku a jednotlivých dostihov, ale bude tam niečo naviac. Mali by to byť reportáže z dostihového prostredia. Tímy, jazdci, ukážky toho, kde žijú, čo robia od rána do večera a tak ďalej. Jednoducho niečo, čo ľudí zaujme aj iným spôsobom. Aj v iných športoch je to tak. Nie vždy je dôležitý len ten závod. Ľudia radi vidia aj to pozadie. Chceli by sme teda ukázať divákovi ako sa kôň dostane na dostihovú dráhu, čo je za tým, že to niečo stojí. Starostlivosť je neopísateľná, kôň je doslova člen rodiny. Chceli by sme dať takýmto veciam priestor a dať ich na obrazovku napríklad formou magazínu. Aktuálne o tom prebieha diskusia. Mal som jedinú podmienku, že v rámci tých štyroch prenosov sa musíme nejako spolupodieľať aj na čase, kedy sa divák pozerá na náš prenos. Chceme tam vsunúť reklamných partnerov, ktorí by za reklamný priestor mohli platiť. Ohľadom tejto podmienky zatiaľ čakám na vyjadrenie. Okrem toho je tu jedna vec, ktorú som ešte neprezentoval nikde.

Pred dostihovými dňami chceme, aby o nás bolo počuť. To platí aj na iné podujatia organizované v našom sídle. Budeme vyvíjať tlak, aby verejnosť vedela, že existujeme, aby nás poznali aj v Banskej Bystrici, či Košiciach. Preto som zvolil aj iný marketingový plán. Bilbordy nebudú len pred hlavným vchodom, veď predsa tu v okolí každý vie, že na Starohájskej je dostihová dráha, ale už v Ivanke pri Dunaji, alebo niekde inde, nie. Rozšírili sme ich teda viacerými smermi. Marketingovo-mediálna aktivita bude tento rok silnejšia.

Keď už sme pri printových médiách, nepremýšľali ste aj o spolupráci s Denníkom Šport?

Máme spoluprácu s Novým Časom. Sú to najčítanejšie noviny v tejto krajine a keď ich najviac ľudí číta, tak chcem, aby sme tam boli. S nimi máme takúto spoluprácu. Budú nám venovať inzertnú stranu vždy pred dostihovým dňom. Prípadná spolupráca s Denníkom Šport je ale otvorená téma. Tieto veci má pod palcom kolega Janko Valtýni, ktorý aktuálne rieši okrem plemennej knihy aj marketing. Aj vďaka nemu sme vyriešili Nový Čas či bilbordy.

Čo vás čaká tento rok? Minulú sezónu sa vynovil pedok, chystáte v areáli Závodiska nejaké renovácie aj teraz? Myslím také, ktoré budú vidieť návštevníci…

Neviem či budú viditeľné pre ľudí. Pravidelne praská hlavný vodovod, ktorý sa tiahne celým areálom. Príprava na jeho rekonštrukcia práve prebieha. Za posledné roky doň bolo investovaných 40 000 eur, obrovské peniaze. Ale ak mám byť úprimný, čo by mohlo byť čiastočne viditeľné, je nová závlaha areálu. Je vypracovaný projekt, žiadosť je na schvaľovaní. Nie je to lacný projekt, blíži sa to k pol miliónu eur. Dostihová dráha je náš základný nástroj nato, aby sa tu dostihy realizovali. Okrem toho sme zrekonštruovali toalety v tribúne A, lebo tie boli asi najhoršie. Zároveň ich využíva najviac ľudí aj zo sprievodných akcií. Ďalšou renováciou bude zrejme kúpa nového traktora. Snažíme sa vymeniť zastaraný strojový park za novší a teda dva staré by onedlho mal nahradiť jeden menší, ale výkonnejší stroj. Už sa na tom tiež pracuje.

Na hlavnom hipodróme v Bratislave chýba dekorovací pedok, kde by ľudia lepšie mohli vidieť víťazov a realizačné tímy. Ako to vyzerá s riešením tejto situácie?

Páči sa mi dekorovacie miesto v Baden-Badene, ale urobiť to tak je pri tomto rozložení priestoru aké máme, nemožné. Do nášho pedoku, ktorý je trošku dlhší ako bol v minulosti, sa umiestni podstavec pre víťazov a boky budú v tvare poloblúkov. V rohoch budú logá. Ľudia budú môcť víťazov vidieť z každej strany. Do prvého dostihového dňa to bude istotne vyrobené a po novom sa ceny budú odovzdávať tu. Na projekte to vyzerá veľmi pekne a atraktívne.

Už dlhšiu dobu je u nás problémom stávkovanie, ktoré je možné len na Závodisku. Vedeli by ste jednoducho vysvetliť v čom konkrétne je problém?

Na Slovensku je možnosť podávať dostihové stávky jedine v štátnom podniku Závodisko. To znamená, že nikde inde si nemôžete na koňa vsadiť. Závodisko svoj systém nemá, používa iný od poskytovateľa. Vieme ho používať len v rámci areálu, pretože legislatíva je v súčasnosti tak nastavená, že hocijaký náznak online stávky je spoplatnený individuálne. Päťročná licencia pri online stávkovaní stojí od dvoch do troch miliónov eur. Toto žiaľ tento podnik nezaplatí nikdy. Problémom sú teda dve veci. Poplatok za možnosť stávkovať online a existujúci totalizátor. Je to totiž systém, ktorý nám nespôsobuje stratu, ale na druhej strane stávkujúcemu neposkytuje zaujímavú výhru. Bolo by teda možno vhodnejšie prejsť na kurzové stávky, ktoré sú síce rizikové, ale lákavejšie. Riešením ale je tlačiť na cenu licencie pre náš štátny podnik, aby sme sem vedeli zlákať takého výrobcu, ktorý už online systém má.

Kto by mal teda na zmenu jeho výšky tlačiť?

My sa musíme pokúsiť zabezpečiť  na Úrade pre reguláciu hazardných hier primeranú cenu za licenciu. Netvrdím, že nechceme platiť žiadny poplatok. Len jeho výška je na naše pomery neúmerná. Ďalšia vec, ktorá s týmto súvisí je aj priestor stávkových kancelárii na závodisku. Nedávno som tu mal jedného partnera, ukazoval som mu areál a lanáril som ho na reklamné partnerstvo. Bol to asi 53-ročný pán a hovorím mu, toto je stávková kancelária. Pozrel sa na mňa a vraví: ja viem, ja som tam počas vysokej školy praxoval. Tak isto to tu vyzeralo ako aj teraz. Počuť tieto slová nebolo veľmi príjemné. Takže aj to je jeden z tých problémov stávkovej kancelárie. Aj z tohto dôvodu nie je stávkovanie v podmienkach nášho podniku zisková činnosť, žiaľ len prežíva.

Ľudia by totiž asi skôr chceli stávkovať online.

Áno je to presne tak. Doba sa zmenila, všetci majú v rukách telefóny. Ak z toho chceme nejaké peniaze získať, tak to musí ísť aj online. Tu sa však vraciame k prvému problému – cene poplatku.

Na záver len v skratke spomeňte aké sú vaše dlhodobejšie ciele a vízie do budúcna.

Viete, som typ človeka, ktorý žije tu a teraz. O tom hlavnom dlhodobom cieli, ktorým je dostavba tribúny, som už hovoril. Ďalej budem veľmi rád, keď tento rok dopadne minimálne tak dobre ako ten vlaňajší. Či už dostihová sezóna ako taká, alebo aj tie sprievodné udalosti, ktoré s našou základnou činnosťou veľmi úzko súvisia. Želal by som si, aby sme mali dostatok príjmov na vyfinancovanie celej sezóny k spokojnosti našich partnerov z dostihovej komunity, ale aj iných. Želám si, aby nedošlo k žiadnym zdravotným ujmám u koní a jazdcov, aby sme zažili príjemnú dostihovú sezónu bez problémov a zveľadili už v rámci tohto kalendárneho roka areál, ktorý máme. Pretože čím viac tu toho vytvoríme, tým viac sa upevní opodstatnenosť našej existencie.

Text: Kamila Gúčiková