Zdenko Šmida: „Troop Commander mal teraz formu a tak som ho nemusel nejako zvlášť nútiť.“

Zdenko Šmida: „Troop Commander mal teraz formu a tak som ho nemusel nejako zvlášť nútiť.“
Troop Commander so Zdenkom Šmidom (foto: Miro Abík)

Vraciame sa k Slovenskému derby s hlavným aktérom, slovenským obhajcom víťazstva Zdenkom Šmidom, aby sme sa trochu porozprávali o dostihoch a takisto o hrdinovi 28. ročníka Troop Commanderovi.

„Pocity po víťazstve boli zmiešané, keďže sa behalo bez divákov, ale vnútorne ma to samozrejme veľmi tešilo,“ začína rozprávanie Zdenko Šmida. „Mali sme ideálny priebeh, tak ako sme to plánovali s trénerom. Vyšlo nám to do bodky. Mali sme sa držať niekde v blízkosti, na dostrel. Nemali sme žiadnu kolíziu, cválali sme v dobrej druhej stope,“ zhodnotil v krátkosti dostihy. Zverenec Františka Holčáka nie je po jazdeckej stránke pre Zdenka ťažkým orieškom. „Dá sa povedať, že Troop Commander je jednoduchý kôň na jazdenie. Nie je špecifický, len občas potrebuje tvrdšiu ruku. Treba ho presvedčiť aby utekal, ale teraz mal formu a tak som ho nemusel nejako zvlášť nútiť,“ vyzdvihol pripravenosť svojho štvornohého partnera. Ten bude najbližšie zrejme mieriť do slovenského alebo českého St. Legeru, z ktorého dištanciou by si mal poradiť. „Určite ju zvládne a nebude mať problém,“ myslí si Zdenko Šmida.

Minulý rok oslavoval triumf v slovenskej modrej stuhy s Arcturusom, tréningovým ale aj stajňovým kolegom tohtoročného víťaza. Majú okrem trénera a stajne niečo spoločné? „Sú to približne rovnaké kone, len Arcturus sa mi zdá, že lepšie a ľahšie cvála, má lepšiu cvalovú kadenciu. Troop Commander je silovejší kôň. Na jazdenie sú to typovo rovnaké kone, neťahajú, nechajú si tempo diktovať,“ vraví o koňoch na ktorých získal svoj prvý a aj druhý triumf v najväčšej slovenskej klasike. Tento rok je kvôli pandémii koronavírusu veľmi špecifický a preto sa derby míting musel uskutočniť pred prázdnymi tribúnami. „Keď človek odskočí z boxov tak si to neuvedomuje, či tam ľudia sú alebo nie sú. Robíme si v tú chvíľu svoju robotu. Dostihy sú dostihy, vtedy nevnímam či tam ľudia sú. Po dostihoch však tá atmosféra, ktorú dokážu diváci vytvoriť chýba,“ uzaviera na záver úspešný slovenský džokej.

Mohutný hnedák získaný privátnou kúpou, prichádzal do českého tréningu s ratingom 81 libier, čím bol od začiatku klasickou nádejou manželov Poledníkových, stojacich za stajňou Meridian. Na českých dráhach sa štart od štartu zlepšoval a posun Slovenského derby na októbrový termín mu išiel k duhu. Sledovať ďalšiu kariéru postupne zrejúceho hnedáka bude určite zaujímavé.

Text: Kamila Gúčiková