Vandualov príbeh sa začal písať 25.4.2008, kedy sa piatej z Ceny Arvy a Ceny trojročných kobýl Viazme, narodil malý ryšavý žrebček s „ponožkou“ na pravej prednej nohe a malou lysinou. Vtedy však málokto tušil, že z neho raz bude šampión. Miloslav Vadina spolu so svojou rodinou, ktorí ho odchovali, v to minimálne dúfali. Jeho prvé dostihové kroky viedli do tréningu k úspešnej slovenskej trénerke Zuzane Kubovičovej, kde tretím miestom na konci sezóny 2010 odštartoval svoju dostihovú kariéru. Potenciál ukázal už vtedy, naplno sa jeho kvalita prejavila ale až o rok neskôr. Do slovenského St Legeru vstupoval ako trikrát v rade neporazený, ale v nižších kategóriách. „To bolo radosti. Veľmi dobre si na to spomínam, vyhrať klasiku je skvelé. My sme si teda už užili veľké víťazstvo s Vadualom, 5 rokov predtým v 2006, keď vyhral Veľkú cenu Slovenska. Je to Vandualov polobrat, z rovnakej mamy Viazmy. Tá kvalita bola práve v nej,“ spomína na veľké víťazstvá svojich odchovancov majiteľ stajne VADUAL Miloslav Vadina. Po St Legeri odchádzal zimovať ako druhý na Slovensku odchovaný víťaz najdlhšej klasickej skúšky.

Naopak Vadual, ktorý dostal meno po firme rodiny Vadinových a ktorého dostala majiteľova dcéra k svojim štrnástim narodeninám, bol prvý kôň slovenského chovu v histórii, triumfujúci v majiteľom už spomenutej Veľkej cene Slovenska. Hnedák s odznakmi uchmatol výhru drvivým finišom na mäkkej dráhe, keď po tuhom boji porazil rakúskeho Star´s Song. Počas svojej bohatej kariéry urobil svojim majiteľom veľa radosti. Okrem už vyššie spomínaného víťazstva dokázal opanovať aj jednotkový Buccaner-Rennen v Rakúsku. Skvelá matka Viazma dala ešte jedného potomka, ktorý sa volal Vagosh. Takisto to bol talentovaný kôň, na dráhe však nestihol ukázať všetko. Vagosh bol dokonca pravým bratom Vanduala, keď pán Vadina zopakoval úspešné spojenie mnohonásobného šampióna českých plemenníkov Rainbows For Lifea a spomínanej ryšky Viazmy. Títo traja slovenskí odchovanci, Vadual, Vandual a Vagosh, mali ešte zvláštnu spojitosť v tom, že sa všetci umiestnili v slovenskom St Legeri, pričom druhý menovaný ho ovládol. Každý z tohto tria dokázal minimálne raz získať ocenenie najlepší kôň slovenského chovu. „Vandual bol už v mladom veku výnimočný tým, že mal veľkú vrodenosť skákať. Od začiatku sme to na ňom videli. Keď bol ešte v rovinovom tréningu Zuzany Kubovičovej, veľmi prekvapivo preskočil ohradu. Rozbehol sa proti nej a „lup“ cez ňu, bez akéhokoľvek skokového tréningu,“ pridal vtipnú príhodu potvrdzujúcu jeho chuť skákať už v mladosti.

Ako konkrétne prišlo k preradeniu Vanduala do prekážok vysvetlil takto. „V troch rokoch vyhral St Leger a v štyroch rokoch mu to moc nešlo, bol taký nemastný – neslaný. Nemal nejakú radosť z  behania a tak sme sa rozhodli s pani Kubovičovou, že ho dáme na skoky. Hľadali sme vhodného prekážkového trénera. V Čechách aj na Slovensku to tak je, že chcete dostať koňa do Veľkej pardubickej. A tak sme s Vandualom mali od začiatku takéto smerovanie, aby sa dokázal postaviť na štart Veľkej pardubickej. Kvôli tomu sme ho aj smerovali do českého tréningu, hovorilo sa a aj hovorí, že tie dostihy sú také špecifické a najlepšie ich behajú kone, ktoré sú aj v Pardubiciach trénované. Vyšiel nám z toho potom Jaroslav Myška, ktorý ho chcel aj kúpiť, my sme ho však nechceli predať. Hovoril som aj s Hanou Kabelkovou a nakoniec sme sa rozhodli, že „Jarda“ Myška má predsa viacej koní a taká „Hanka“ Kabelková má tak pomenej a preto sa mu mohla osobnejšie venovať a tak sme ho dali k nej. Mohla mu dať väčší osobný prístup aj starostlivosť. Na troch kráľov, 6.1.2012 sme ho tam zaviezli,“ objasnil kritéria výberu vhodného trénera pre rodinného „miláčika“ Miloslav Vadina. V nasledujúcom roku sa ryšiak začal venovať novej disciplíne, ktorá mu rozhodne sadla. „Po pol roku tréningu išiel svoj prvý prekážkový štart, v ktorom nás veľmi príjemne prekvapil, pretože ho pretavil vo víťazstvo, keď zvíťazil krásnou koncovkou. Využil tam svoju rovinovú triedu,“ rozpráva.

Silný záver, ktorým sa prezentoval a dodnes prezentuje, zdobil aj jeho polobrata Vaduala, ktorý sa ale  ku skokom nedostal. Vandualova prekážková kariéra pomaly naberala na obrátkach. Prvým výraznejším výsledkom bolo tretie miesto v Poplerovom memoriáli. Už v roku 2015 prišlo „dvojkové“ pardubické víťazstvo, keď sezónu zakončil treťou priečkou v prestížnej Cene Labe, ktorú pre seba ukoristil zhodou okolností, tohtoročný víťaz Veľkej pardubickej Hegnus. V nasledujúcom roku absolvoval len jeden štart, keď jeho kariéru pribrzdili zdravotné problémy, ktoré spôsobili jeho ročnú absenciu v dostihoch. Po návrate na dráhu v roku 2018 okúsil chuť kvalifikácie a takisto samotnej Veľkej pardubickej, v ktorej nesklamal a pri svojom debute v týchto dostihoch obsadil ôsme miesto. Prvé nedotované miesto zopakoval aj v roku 2019, pričom sa v priebehu sezóny z českého tréningu od Hany Kabelkovej sťahoval do tréningu slovenského, konkrétne k Mariánovi Štangelovi. Tento rok naznačil naozaj dobrú formu, keď v štvrtej kvalifikácii na VP podľahol len Sottoventovi. Bratislavský tréner zapojil do tohtoročnej Vandualovej prípravy aj časté plávanie. To mu výrazne pomohlo. Prišiel október a žrebcova tretia účasť v najťažších dostihoch strednej Európy. „Mal som ponuku ísť do Pardubíc, Marián Štangel ma tam mohol dopísať, ja som mu však povedal, aby si radšej zobral nejakého pomocníka, čo mu tam pomôže, než tam ja budem miesto zaberať. Bolo mi lepšie v tejto situácii byť doma pri televízore,“ povedal nám majiteľ, ktorý kvôli pandémii necestoval do mesta perníkov. A tak prežíval nedeľné dostihy, netradične, doma pri televízore. „Ja mám pred dostihmi strašný strach a celý deň „bruchabolenie“. Mám veľkú úctu pred Taxisom, to skutočne sledujem, len aby sa nič nestalo, pritom on je famózny skokan a skáče ten Taxis v pohode o meter ďalej. Aj írska je taká zradná, ale on ani nebeží po nej, len sa zospodu odrazí a vyskočí až na vrch a potom len zbehne. Takže to dopadlo dobre, aj keď tam prišiel vo veľkom tempe, tak sa pekne skĺzol. A ešte mám veľkú úctu aj pred Popkovickým skokom, je to ťažká, nepríjemná prekážka, na ktorej kone padajú. Keď prekoná tieto tri skoky, tak sa upokojím a poviem si, že už teda uvidíme.“ A veru uvideli sme.

Vandual ešte pre posledným skokom cválal na prvom mieste a vyzeralo to tak, že bude bojovať o víťazstvo. Nakoniec však prišiel Hegnus, ktorý mal najviac síl a najlepší záver. Na krk slovenskému koňovi dýchal aj Player, ktorého nápor  nakoniec nedokázal Vandual odraziť a o hlavu prehral súboj o striebro. Postaral sa však o najväčší úspech slovenského koňa v týchto dostihoch po 28 rokoch od čias senického Quirinusa. „Každý sníva o víťazstve vo Veľkej, pretože sa vždy prepiera len víťaz. Ale bolo to famózne a bolo to takým splnením sna. A pritom človeka už škrie, že bol taký kúsok od druhého miesta. Na Hegnusa by sme nemali, ale tam sa stala trošku nejaká chybička, keď som si to pozrel. Škoda, mohol byť bez problémov druhý, ale asi to takto malo byť. Aj tretie miesto je krásne, úžasné a veľmi sa z neho radujeme, ako keby sme vyhrali,“ neskrýval majiteľ Miloslav Vadina hrdosť na svojho odchovanca. Predsa len, odchovať tretieho vo Veľkej pardubickej sa nepodarí každému. Dokonca, ešte žiadnemu Slovákovi sa to nepodarilo.

Pre radosť slovenských turfmanov by mal, ak sa nič nestane a bude zdravý, Vandual pokračovať v behaní aj budúci rok. „Teraz sme v eufórii, tak poviem, že bude, ale predsa, na rok bude mať už 13 rokov. Musím dať potom na trénera, čo ako bude. Zatiaľ je to v pláne, lebo Veľkú bežal veľmi dobre, bol aj najrýchlejšie zo všetkých koní vydýchaný, za 10 minút. On je na seba veľmi opatrný, nikdy sa zo všetkého nevydá. Vydá sa len tak, aby si neublížil. Vždy o ňom hovorili tréneri, že je to nadpriemerne inteligentný kôň. Nechce sa už vydať. Vydal sa iba raz a natrhol si pritom trochu šľachu a odvtedy si on nechce ublížiť. Ide len toľko, nakoľko má a vždy tam má rezervu. Tú rezervu už z neho asi nikdy nikto nedostane. Pravidelne býva najrýchlejšie vydýchaný po ťažkých dostihoch, takže ešte tam niečo je, čo z neho nedostaneme. Doba do budúcej sezóny je dlhá, ale ak bude v poriadku, tak bude pokračovať u „Maroša“ (pozn. Štangela) v tréningu. Dáme mu teraz dlhý pokoj, určite až do konca roka. Možno sa to tretie miesto stalo preto, teraz poviem odvážne slová, aby na budúci rok bol prvým trinásťročným koňom v histórii Veľkej pardubickej, ktorý ju vyhrá. To sa ešte nikdy nestalo, aby ju kôň v takom veku vyhral. Konkurencia je silná a príprava dlhá, to je ešte rok. Musí všetko zaklapnúť,“ hádže na záver rozprávania o úspešnom slovenskom odchovancovi majiteľ rukavicu trénerovi Mariánovi Štangelovi.

Text: Kamila Gúčiková