Novinky zo stajní slovenských trénerov – Samuel Sokol

Novinky zo stajní slovenských trénerov – Samuel Sokol
Samuel Sokol (napravo) foto: Zenon Kisza

Tréningové stredisko: Topoľčianky

Počet koní v tréningu: 11

Kone, ktoré odišli po sezóne: Royalorien, Donna Dalhia

Stajňový personál: Peter Kubík,Ferdinand Kráner, Marián Kazík, na dostihoch vypomáha Lenka Ripová, Jozef Bielik

V ďalšom diele predsezónnych rozhovorov sme vyspovedali Samuela Sokola, ktorého pôsobiskom sú Topoľčianky. Tréner pre novú sezónu pripravuje 11 koní pre dve dostihové stajne. Jeho zverencov sme mali možnosť vidieť minulý rok na dráhe 30 – krát. Zvíťaziť sa im nepodarilo, ale zaznamenali viaceré pekné umiestnenia a hlavne veľa druhých miest. Quissi Logist, ktorý bude opäť patriť k trénerovým oporám, sa umiestnil v jednotkovej Bratislavskej míli, pričom dvakrát mu prvenstvo uniklo iba o vlások.

Na úvod sme sa pýtali ako prebieha zimná príprava. „Čo sa týka zimnej prípravy, tak to je v tomto roku naša klasická zima. Buď je zamrznuté na kosť, alebo po kolená blata. Našťastie sme už na to zvyknutí a vieme v daných podmienkach improvizovať. Hlavné je, aby sa počasie umúdrilo, keď začnú kone pracovať na rýchlosti,“ otvára predsezónne rozprávanie šéf tunajšieho strediska.

Ako prvé si predstavíme kone stajne Vimar, ktorá pred touto sezónou zmenila, respektíve skrátila názov. Spomedzi štyroch plnokrvníkov reprezentujúcich zeleno – oranžové farby je najstaršou už 8 – ročná Topolina (Sir Percy), ktorá sa z minuloročných piatich štartov umiestnila štyrikrát. „Topolina sa nevedela v prvej polke sezóny chytiť, bola trošku rozlámaná. Potom sa chytila a podávala ten svoj štandard. Zostáva na dráhe. Prezimovala dobre. Dúfam, že bude pokračovať v tých dlhých dostihoch na zhruba trojkovej úrovni, plus mínus. Je to dobrá trojková hendikepová kobyla, od dvoch kilometrov vyššie môže chodiť všetko. Spoliehame na ňu v dlhších dostihoch,“ začína predstavovanie svojich zverencov spoľahlivou kobylou Samuel Sokol.

Medzi ostrieľané kone patrí aj 5 – ročná Fistera (Mujahid), ktorá vo všetkých minuloročných štartoch brala medailu. „Umiestnila sa už v dvojkových dostihoch, takže si myslím, že tie strednotratiarske dvojky, trojky by mohla absolvovať. Zimuje zatiaľ dobre, takže nie je problém,“ načrtá sezónne plány tréner.

Ako ďalšieho si predstavíme zatiaľ jediného syna slávnej Quissisany, hnedého valacha Quissi Logista (Campanologist). „Som rád, že prežil zdravotne. Došplhal to od štvrtej po prvú kategóriu, kde sa dokázal umiestniť. Takisto sa umiestnil aj v dvojkách. Je to kôň, ktorý bude chodiť dostihy okolo míle, alebo 1800m. Bude utekať lepšie dostihy, druhej kategórie alebo aj prvej. Nevravím, že je to extra jednotkový kôň, ale nato, že je to kôň slovenského chovu, si myslím, že to nie je zlé. Mal určité zdravotné problémy na konci sezóny, ktoré ho dosť zlomili. Celú zimu sa dával do poriadku. Takže dúfam, že sa do sezóny dá do 100% – ného, tak ako bol predtým,“ verí svojej najväčšej opore topoľčiansky lodivod. Quissi Logist vo svojej kariére zatiaľ nedokázal zvíťaziť, na dotovaných pozíciách ale dobehol sedemkrát. To najcennejšie umiestnenie sa zrodilo v Bratislavskej míli, v októbri minulého roka, kde zaznamenal piatu priečku.

Najmladší ročník je v stajni Vimar zastúpený, z pohľadu slovenských turfmanov, zaujímavým hnedákom Fiord Jail (Stormy Jail), ktorý je synom bývalej úspešnej trénerovej zverenkyne Fiorhead a takisto vlastným odchovancom Pavla Vigaša, majiteľa stajne. „Čas veľmi rýchlo letí a máme z klasickej víťazky Fiorhead prvého potomka, po Stormy Jail. Je to taký malý lump. Nemá z mamy absolútne nič. Je to úplne iný typ koňa. A myslím si, že ani dištančne nebude taký, ako ona a asi ani nebude taký univerzálny. Bude to skôr kôň do míle. Vyzerá, že bude aj ranejší, že bude skôr na otca. Dúfam, že sa nám podarí niečo z neho dostať,“ zostáva v očakávaní.

Predstavovanie koní domácej stajne Národného žrebčína Topoľčianky takisto začíname najstarším reprezentantom, ktorým je mohutný hnedák Tharajam (Duke Of Marmalade). Svojho času druhý zo Slovenského St. Legeru, keď po životnom výkone tesne prehral súboj o víťazstvo s Oriental Skyom, ktorý dosiahol hviezdnu kariéru. „Chceli sme s ním začať už minulý rok chodiť prútenné prekážky. Je to trošku taký kôň s veľkým telom a malým srdcom. Keď to vyzerá, že dostihy budú a budú aj u nás, tak by sme sa ho pomaličky k tým prekážkam snažili doviesť. Niekde by začal nejakým bumperom a potom by sme ho opatrne a pomaly zaučili na tie prekážky. Musí si nato postupne zvykať a potom dúfam, že to bude chodiť dobre. Doma skáče super, problém je ten, že keď sa zmení niečo nové, tak mu idú oči vypadnúť,“ komentuje blížiacu sa zmenu disciplíny u tohto hnedáka.

Kategóriu 5 – ročných koní začneme nemeckým rodákom, ktorým je ryšiak Melloni (Wiener Walzer). „Začal z jari dobre, potom mal nejaké svoje problémy. Nemá rád tvrdo, potrebuje mäkko a bahno, vtedy uteká a nič ho nebolí. Je to veľmi nevyspytateľný kôň, takže uvidíme. Môže behať od 1800m donekonečna, tam nie je problém,“ vysvetľuje menší výkonnostný výpadok tréner. Valach absolvoval minulú sezónu štyri štarty, umiestniť sa dokázal len jedenkrát.

Rovnako starým plnokrvníkom je syn pred pár dňami uhynutého plemenníka Egertona, doposiaľ neštartujúci Capo Di Ponte (Egerton). „Je to polobrat Clones. Je to krásny kôň po Egertonovi, prototyp dostihového koňa, ale absolútne bez rýchlosti. Máme ho naskákaného, skúsime ešte či sa chytí na prekážkach a to je jediná jeho záchrana, aby zostal na dostihoch,“ hodnotí inak exteriérovo vydareného valacha.

Štvorročné zverenkyne nachádzame v tréningovej centrále tri. Už spomínaná čierna hnedka Clones (Black Mast), absolvovala v minulej sezóne dva štarty, v oboch skončila v poli porazených. „Pekná, zdravá, super kobyla. Má parádny exteriér, ale tiež jej chýba rýchlosť. Žiaľ, to je celá rodina taká, nemajú rýchlosť. Skúsime ju natiahnuť, či by jej to išlo na dlhších dostihoch, lebo rýchlosť jej chýba, ale má silu. Skúsime jej predĺžiť dištanciu a snáď sa chytí.“

Polosestra Fiorhead a Fistery, Ferara (Zazou), zahájila minulú sezónu svoju dostihovú kariéru. Z troch štartov nespadla z tabule a tak sa javí byť spoľahlivou kobylou. „V minulom roku, všetko čo behala sa umiestnila. Tiež je to kobyla, ktorá môže behať tak 1600m až 1800m. Začne odspodu,“ objasňuje ryškino dištančné optimum.

Tramina Magic (Morpheus), dcéra nikdy neštartujúcej Tradmagic (Traditionally), na dotovanú priečku doposiaľ nedosiahla, pričom svoj dostihový debut si odbila takisto minulý rok. „Absolútne neukázala v dostihoch to, čo chodí doma. Tiež jej skúsime zmeniť dištanciu a snáď sa chytí. Doma chodí dobre, robí, len na dostihoch to nevie predať. Musíme teda niečo zmeniť,“ láme si hlavu nad problémom svojej zverenkyne tunajší šéf.

Posledným koňom obývajúcim stredisko v Topoľčiankách je trojročný nemecký rodák No Deal For Time (Amaron), ktorého čaká dostihový krst. „Ako dvojročný neštartoval, mal únavovú prasklinu v kosti. Dával sa celú zimu do poriadku. Teraz začína pracovať. Dovtedy robil pekne a dobre, takže dúfam, že sa k tomu vráti a bude to taký slušný prevádzkový koník,“ opisuje už zažehnané zranenie a trampoty tohoto koňa.

Keďže sa túto sezónu po ročnej pauze vracajú do dostihového kalendára aj dostihy na dráhe v Topoľčiankách, na margo tejto skutočnosti tréner dodáva: „Menežovanie topoľčianskych koní sa bude odvíjať od toho, aké budú propozície na Topoľčianky. Máme tento rok dostihy neskôr, nemáme klasické termíny, ale máme termíny až na prvého augusta a prvého septembra, kedy začína zahájenie osláv k 100. výročiu založenia Národného žrebčína Topoľčianky. Prvého septembra, na štátny sviatok, by mali byť u nás dostihy. Kone z našej stajne Národného žrebčína budeme k tomuto termínu smerovať a bude sa ladiť forma ku týmto oslavám. Všetko bude musieť byť dovtedy podriadené tomu, aby sa tie kone tu doma mohli v maximálnej miere, aj množstve ukázať domácim divákom“

Veríme, že sa trénerovi Sokolovi podarí tieto jeho plány naplniť a že pri tom budú môcť už byť aj diváci, ktorých by si tak významné jubileum, akou bude 100. výročie založenia nášho Národného žrebčína, dozaista zaslúžilo. 

Text: Kamila Gúčiková

Foto: Andrej Kollár a Miro Abík