V novom diele predsezónnych rozhovorov so slovenskými trénermi sme vyspovedali Samuela Sokola, pôsobiaceho v Topoľčiankach. Zverenci skúseného trénera v 49 štartoch minulej sezóny potešili svoje realizačné tímy štyrmi výhrami. Kone štartovali len na slovenských dráhach.
Počet koní v tréningu: 13
Kone, ktoré odišli po sezóne: žiadne, počas sezóny odišla Quissi Queen a Mario
Stajňový personál: Petr Kubík, Ferdinand Kráner, Marián Kazík
Na úvod sa tréner Sokol vyjadruje k aktuálnej tréningovej príprave svojich koní. „Keďže robíme rozhovor v pokročilejšom čase, kedy by sme mali odbehnuté už tri dostihové dni, tak čo sa týka práce s koňmi, poviem úprimne, že ich nerobím na maximum. Rád to robím s cieľom, že viem, že nejaké dostihy pre toho koňa budú vrcholom a môžem ho k tomu viesť. Toto je viac menej taká neutrálna „udržiavačka“ koní v takej boja schopnej pohotovosti, z ktorej keď budeme vedieť, že sezóna začne, tak kone doladíme k prvému štartu. Ten je väčšinou pre koňa na rozhýbanie, na takú rozcvičku. Kone sú v takom štádiu tréningu, momentálnej kondícii a v takej „trénovanosti“, že potrebujú na tie dostihy určite doladiť, pokiaľ sa teda sezóna začne.“
Samuel Sokol má v svojej centrále iba dvoch majiteľov, zato s väčším počtom koní. Hlavnou tunajšou stajňou je Národný žrebčín Topoľčianky, pre ktorú sa na sezónu pripravuje 10 plnokrvníkov.
Ako už býva zvykom, opäť začíname rozprávanie o junioroch, teda o najmladšom ročníku koní. Taký sa v tréningu nachádza len jeden, o to však zaujímavejší. Hnedý žrebec No Deal For Time (Amaron), ktorého otec je mnohonásobný nemecký grupový víťaz na míli, má byť nádejou do budúcnosti. „Dvojročiaka máme len jedného, je to nemecký import. Je to veľmi charakterný kôň, veľa rastie, takže na neho momentálne vôbec netlačíme. Stále sa vyvíja, má celkom schopnú mechaniku pohybu, dobre sa hýbe. Myslím si, že keď dozreje, tak vydrží aj dlhšiu dobu v tréningu. Takže má čas, kým sa dostane na dostihy,“ opisuje nemeckého rodáka tréner.
Medzi kolekciou trojročných v topoľčianskom tréningovom stredisku chýba žrebec. Donnu Dalhiu (Jukebox Jury) čaká tento rok dostihový krst. „Tá zatiaľ neštartovala. Je to mohutná kobyla, ktorá dosť narástla. Je ešte nevyzretá a myslím si, že by to mohla byť kobyla na dlhšie dostihy. Vyzerá, že dokáže ucválať veľa a keď vyzreje tak to bude kobyla nielen na trojročnú sezónu, ale aj na dlhšiu dostihovú kariéru. Samozrejme ak jej to zdravotný stav dovolí, lebo ako som povedal, je to silná, pevná kobyla,“ predpovedá belkinu budúcnosť Samuel Sokol.
Tramina Magic (Morpheus) minulý rok debutovala posledným miestom. „Tá má už jeden štart v nohách. Trošku sme boli prekvapení, že ten jej výsledok nebol taký dobrý ako sme očakávali. Bolo to podmienené určitými zdravotnými problémami, ktoré sa už podarilo cez zimu vyriešiť. Kobyla je v poriadku, dobre vyzerá. Akej bude výkonnosti ukáže čas. Dištančne bude kratšia, myslím si že tak 1200 – 1400m bude jej strop,“ vysvetľuje dôvody neúspechu v prvom štarte tréner. Zaujímavosťou je, že hnedkin otec Morpheus je polobrat hviezdneho Frankela (Galileo), ktorého nie je treba turfmanom predstavovať.
Zvyšné dve kobyly, ako vysvetľuje sám tréner, má Národný žrebčín Topoľčianky v prenájme od stajne Vimar Dvorníky. Obe sú vlastnými odchovankyňami Pavla Vigaša. „Boli v tréningu ako dvojročné v Maďarsku. Ide o polosestru klasickej víťazky Fiorhead, ktorou je Ferara (Zazou). Poviem otvorene, Fiorhead to nebude, a keď to bude dobrá kobyla, tak to bude možno v štyroch, piatich rokoch. Je taká surová, potrebuje ešte veľmi veľa popracovať a potrénovať. Má problémy s objemovým tréningom a teraz aj trochu s rýchlosťou. Absolvovala minulý rok jeden štart, v ktorom dobehla za poľom, ďaleko od víťaza. Nebola určite ako dvojročná zrelá, ale vyzerá, že nebude ani ako trojročná,“ nezastiera terajšiu ryškinu výkonnosť.
„Druhá prenajatá kobyla je Clones (Black Mast), má na konte dva štarty z Maďarska, kde sa neumiestnila, vždy prišla vzadu. Ale takisto si myslím, že to je kobyla, ktorá nebola ešte vyzretá. Z nich dvoch je však rannejšia a pracovitejšia, takže dúfam že z nej bude trochu dostihový kôň. Aj keď sa zatiaľ z rodiny nikto neukázal, pôvod má vynikajúci, zo strany matky vytrvalecký, ale všetci jej súrodenci boli zatiaľ pomalí, bez rýchlosti. Ona sa javí, že by mohla niečo chcieť utekať, takže uvidíme ako sa ukáže, keď sa začne trénovať naplno,“ vidí perspektívu trojročnej kobylky topoľčiansky lodivod. Materský otec čiernej hnedky Singspiel (In The Wings) je americký šampión, ktorý dokázal v dvadsiatich životných štartoch deväťkrát triumfovať. Mimo iného zvíťazil v Japan Cupe či Dubai World Cupe.
Singspiela nachádzame ako materského otca tiež u štvorročného valacha Capo di Ponte (Egerton). „Ten zatiaľ neštartoval. Je to kôň s vytrvaleckým pôvodom, tiež nemal absolútne žiadnu rýchlosť. Je polobratom Clones, len po inom otcovi. Je veľmi pekný, už som ho raz exteriérovo vychválil. Ale je to kôň absolútne bez rýchlosti, tak sme sa mu venovali celú zimu skokovo. Má urobenú skokovú gymnastiku v hale, vo voľnosti, takže celkom dobrý základ, keď mu to nepôjde po rovinách, tak by sme ho chceli skúsiť potom na prekážky, alebo možno pôjde rovno na ne,“ načrtáva možnú skokovú budúcnosť valacha s taliansky znejúcim menom. V Čechách pôsobiaci plemenník Egerton dal do prekážok už viacero výborných koní.
Ďalším štvoročiakom, hájacim žlto – biele farby Národného žrebčína Topoľčianky je doposiaľ málo otestovaný Melloni (Wiener Walzer). V štyroch minuloročných štartoch sa na tabuľu zmestil len jeden raz, piatym miestom v posledných dostihoch. „Melloni bol „smolovatý“ kôň, ktorý pol sezóny premaródoval. Po karambole, čo mal v dostihoch, bol boľavý a tak behal až na konci sezóny, jedny dostihy na skúšku, že či si ho necháme. Všetko ale prekonal. Je to veľmi milý, zlatý a pracovitý koník. Myslím si, že sa ešte uživí na dlhšie dostihy od 2000m hore,“ objasňuje dlhšiu dostihovú pauzu tréner, ktorý tiež chváli ryšiakov charakter.
Melloni (prvý zprava) 
Topolina
Novou akvizíciou je slovenským turfmanom známy, mohutný hnedák Tharajam (Duke of Marmalade), kedysi reprezentujúci stajňu Autoopravovňa Strnisko. „Kúpili sme jednu posilu, ktorou je Tharajam. Kúpili sme ho do prekážok. On mal troška problémy v minulom roku s tým, že nebol na tom kondične tak dobre, aby mohol na prekážky a po rovine sme ho nechceli trápiť. Je to starší kôň s dobrou rovinovou kariérou. To už je ale dávno za ním. Absolvoval zimnú skokovú prípravu v jazdiarni. Možno eventuálne u neho, keď tak dlho nebehal, minulý rok mal len jeden štart v Šuranoch, tak by sme mu dali jeden rovinový štart a potom by sme ho presunuli na prekážky,“ objasňuje dôvod kúpy tréner. Valach v minulosti dobehol druhý v St Legeri, zle si však neviedol ani v „dvojkových“ dostihoch, do ktorých bol často smerovaný.
Skúsenými matadormi v tunajšom stredisku sú Bye Track (Desert Track) a Royalorien (Royal Applause), ktorých čaká nejasná budúcnosť. „Tých dvoch sme si nechávali na vidiecke dostihy a hlavne kvôli domácim topoľčianskym dostihom, aby sme naplnili zámer mať čo najviac domácich štartujúcich koní a tým urobiť radosť domácim fanúšikom, lebo Topoľčianky dostihmi žijú. Už sú to staršie kone, ktoré nemajú tú rýchlosť aby sa mohli zúčastňovať dostihov v Bratislave, alebo v kvalitnej spoločnosti. Mysleli sme si, že na domáce dostihy by to mohlo stačiť. Žiaľ, nevedeli sme sa dohovoriť so Závodiskom Bratislava, ktoré rovno poviem, že si pomýlilo načo tu bolo štátom zriadené a dostihy u nás tento rok nebudú. Takže možno tieto dva kone ani nevybehnú. Nato aby sme robili vatu, dostihom v Bratislave a len tak navyšovali priemery štartujúcich koní , tak nato tie kone nemáme,“ zdôvodňuje situáciu rozhorčený tréner. Oba kone sú veľmi spoľahlivé, mnohokrát umiestnené v „trojkových“ či „štvorkových“ dostihoch.
Bye Track 
Royalorien
Predstavovanie koní zakončíme troma reprezentantmi stajne Vimar Dvorníky, majiteľa Pavla Vigaša. „Máme tri kone od pána Vigaša, čo som veľmi rád, že tu zostali, lebo má kone u viacerých trénerov. Zostali kone, ktoré mám už roky v tréningu. Taká Topolina(Sir Percy) mala toho ku koncu sezóny už dosť, tých 6 – 7 dostihov je na ňu už veľa. Je to taká malá, drobnejšia kobyla. V minulom roku do toho dávala všetko, behala aj tie dlhšie dostihy, a tak potrebovala aj viacej regenerácie. Chodila stále zodpovedne, nespadla nikde z tabule, aj si vyhrala. Je momentálne v poriadku, je to kobyla otestovaná s ktorou netreba nič vymýšľať. Ona veľa roboty neznesie, rýchlo sa nachystá. Prebehne sa jedny dostihy a už vie čo má robiť. Bude behať dlhšie dostihy, teším sa na ňu,“ povedal nám svoje očakávania od spoľahlivej hnedky.
Výborný pôvod, ktorý žiaľ zatiaľ nepotvrdil, má 4 – ročný Quissisanin syn Qussi Logist (Campanologist). Prvé dva životné štarty zhodne dokončil na dobrom treťom mieste, čím však boli jeho ambície vyššie, tým menej dobré boli jeho výsledky. „Quissi Logist je už vykastrovaný ,lebo ako dospieval na žrebca tak práca s ním už bola veľmi komplikovaná Pri „extempóre“, ktoré robil pred štartom v Derby sa zranil, a potom v dostihoch muselo prísť k nejakému karambolu. Džokej Bojko hovoril, že mal kolíziu v jednom mieste a odtiaľ už neutekal. Odvtedy nebehal, nebol úplne fit, ale podarilo sa ho dať do poriadku. Ale nie je to kôň, ktorý by mohol behať každé dva týždne .Dúfam, že za to, čo sme sa s ním natrápili a pán Vigaš mu dal času na liečbu, tak nám to niekedy aj vráti.“
Posledným plnokrvníkom obývajúcim tunajšie boxy je taktiež 4 – ročná Fistera (Mujahid), ktorá absolvovala minulý rok ťažkú sezónu, keď bola smerovaná do klasických dostihov. Treba podotknúť, že hnedka je pravou sestrou už vyššie spomínanej Fiorhead (Mujahid). „Fistera behala všetko veľké dostihy, vyhrala si jeden menší. Veľké dostihy boli nad jej kvality, pán majiteľ však chcel aby sa ich zúčastnila. Myslím si, že keby behala tie menšie, vyhrala by o jeden, dva dostihy viacej. Uvidíme tento rok ako ju budeme menežovať. Celá jej rodina je taká fajnová, náchylná na koliky. Pred Vianocami mala ťažkú koliku, báli sme sa že o ňu prídeme. Bolo to na hrane ohrozenia života. Našťastie sa ju podarilo zachrániť .Po tej kolike bola veľmi zničená ale už sa dala ako tak do poriadku,. Je univerzálna, môže utekať 1700 až 2400 metrov,“ chváli svoju zverenkyňu Samuel Sokol, čím zároveň uzatvára aj naše rozprávanie.
Text: Kamila Gúčiková
Foto: Miro Abík, Miroslav Mihálik