Aj s najlepším rovinovým trénerom v roku 2019 na Slovensku Františkom Holčákom sme sa krátko pozhovárali. 1. Víťazstvo bolo asi jasné. Nedá mi nevrátiť sa k trojkorune. Arcturus ukázal výnimočné kvality, ako ste to prežívali ? Čo si myslíte, že je v silách tohto koňa ešte dosiahnuť?

Do budúcna počítame, že si trochu odpočinie a počítame s ním na budúci rok do veľkých dostihov. Potom sa uvidí, keby na to mal, že by sme na jeseň, keď budú trošku vonku unavení, sa skúsili pozrieť napríklad do Talianska, alebo niekde inde. Do Nemecka myslím moc nie, tam je to dosť „silní káva“, ale to Taliansko by sme mohli skúsiť. Arcturus je sám o sebe hviezda hviezd, dobrý kôň, ukázal, že dokáže prestáť aj 1600m aj 2600m, takže to je u neho veľká prednosť. Inak popriať mu zdravie a pohodu a myslím si, že to nie je kôň na jeden rok, ani na dva, tak by sme chceli aby nám chvíľku vydržal.2. Máte v stajni aj nejaké mladé želiezka pre budúcu sezónu ? Je tam možno niekto, kto by mohol ísť v Arcturusových šľapajách?

S jedlom rastie chuť, takže tam máme nového dvojročného koníčka, ktorý bude trojročný. Kúpili ho manželia Poledníkovci, takže si myslíme, že by mal byť asi tiež tých kvalít, ale viete ako to je, musíme to všetko vyskúšať. Ale taktiež šikovný kôň. Máme dobrého koňa.3. Ako je na tom po zdravotných problémoch Vaša prekážková hviezda, Mustamir ? Uvidíme ho ešte na dráhe ?

Mustamira uvidíme na jar na dráhe. Dali sme mu rok pokoj, tak dúfam, že sa to zranenie už neobjaví. Ale viete ako to je, šľachy u koní sú veľmi nevyspytateľné.

Vyspovedali sme však aj manželov Poledníkových, ktorí stoja za úspešnou stajňou Meridian, ktorá získala ocenenie ako najlepšia rovinové stajňa roka 2019 na Slovensku. Najväčšiu zásluhu na tom má, ako všetci vieme, Arcturus – víťaz slovenskej trojkoruny. Pani Hana Poledníková:1. Vy máte v stajni Arcturusa, víťaza slovenskej trojkoruny. Aké sú to pocity, takto s odstupom času ?

Určite sa to nepodarí každému, možno sa nám to podarilo jedenkrát za život, jedenkrát za dostihovú kariéru, ktorú máme. V pokoji to moc neviem hodnotiť, pretože ako som hovorila, prežívam všetky tie dostihy, či už vyhráme alebo sme druhí, tretí. Ale tak, ako som hovorila, výnimočný kôň, výnimočný úspech, musím poďakovať Františkovi Holčákovi, jeho synovi Radkovi Holčákovi, ktorý potom posledný mesiac pripravoval koňa k tomu St. Legeru, a všetkým pracovným jazdcom. Výnimočný kôň, výnimočný úspech. So mnou emócie lomcujú aj teraz.

Pán Petr Poledník:2. S trénerom Holčákom, dá sa povedať, spolupracujete úspešne už roky. Nachystal Vám viacerých víťazov (All the Evil, Autor….), ako túto spoluprácu hodnotíte ?

Pozrite sa, tréneri, neviem či na celom svete, ale českí a myslím, že aj slovenskí, majú jedno veľké alibi, keď sa niečo nepodarí. Buď je mäkko, alebo je tvrdo, keď nie je ani mäkko ani tvrdo, tak to pokazil džokej, a keď to nepokazil nikto, tak do koňa  niekto nabúral. Takže oni majú vždy výhovorku. Bola doba, kedy sme sa rozišli, tam došlo k niekoľkým nehodám, nechcem ich rozoberať. Asi po roku sme si to vyrozprávali a momentálne máme kone u Koplíkov, u Frantu a u Radka (pozn. Holčákov), oni to majú podelené, pretože sa tiež nevedelo v akom stave Franta bude po tej chorobe. Nebolo to zrovna jednoduché obdobie pre neho, pre rodinu ani pre tú stajňu. Nakoniec sa dal dokopy, čo je dobre, a myslím že, pri jedných dostihoch v Moste, keď vyhral Bobesh na 1600m dostihy pre dvojročných, tak ma Franto provokoval, že som mu hovoril, vidíš my vyhrávame a čo si Ty vyhral dnes? Nič. Takže ja som ho trošku potrápil a on mi vraví na tribúne, keď mi nechceš kúpiť žiadneho koňa, tak nemôžem vyhrávať. Potom sme sa k tomu dostali, ten Arcturus nebol pôvodne pre nás ale pre niekoho iného, a zase nastala tá situácia kedy niektorí majitelia si objednajú kone v zahraničí, vždy je zato zodpovedný ten, kto to na dražbe podpíše, potom sa kôň dovezie a majiteľ povie, že nie. My sme takto kúpili Autora, ten bol tiež pre niekoho iného určený a teraz rovnaká situácia nastala s Arcturusom. Nakoniec je to dobré a my sme sa vrátili na Valašsko. Má to výhodu, že sme schopní skočiť behom týždňa do auta a za hodinu sme tam. Predsa len, ako Koplíci alebo Myškovci, je to ďaleko a my tie kone chceme vidieť behom sezóny, nie iba na dostihoch. Takže tak to je.

Kamila Gúčiková