V prvej sezóne zaujal a utkvel v pamäti nejedného turfmana
Pochádza z Popudinských Močidlian, má šestnásť rokov, jeho jazdeckým vzorom je Bayurzhan Murzabayev a zo všetkého najviac chce vyhrávať. Reč je o veľkom talente, amatérovi Tomášovi Romanovi, ktorý sníva o kariére dostihového jazdca. Pozornosť slovenských, ale aj českých trénerov si získal už v prvej sezóne, keď svoju šancu ako sa vraví – chytil za pačesy. Odjazdil 60 dostihov a šesťkrát zvíťazil. Podarilo sa mu niečo, čo v posledných rokoch nemá na slovenskej scéne obdobu. Tento počin bol na galavečeri slovenského turfu ocenený cenou za objav roka.
Nič z tohto by ale nebolo možné, keby jedného dňa nezazvonil Ľudovítovi Šebestovi, trénerovi pôsobiacemu aktuálne v Kopčanoch, telefón. „Volala mi jeho mama, či sa môžu prísť pozrieť na kone. Tak prišli a ja som sa opýtal, či sa chcú povoziť. Tomáša som posadil na koňa a párkrát ho povodil.“ Keď to už vyzeralo nádejne, kôň s ním poskočil a vtedy ešte len trinásťročný chlapec sa zrejme trochu zľakol. „Už viac neprišiel,“ spomína kopčiansky lodivod, ktorý sa venuje výchove mladej generácie pre jazdecké športy a teda najmä dostihy. „Mne to však nedalo a tak som sa stále pýtal, kde je ten malý Tomáš, prečo sa nepríde pozrieť. A v tom prišiel, v deň svojich štrnástych narodenín.“ Koňom teda dal druhú šancu a aj keď začiatky neboli jednoduché, dnes je jasné, že urobil dobre.
Tomáša Romana to od mala ťahalo ku športu, teda najmä futbalu. Ešte stále, aj keď už posledný rok navštevuje základnú školu so zameraním na futbal, ktorú onedlho vymení zrejme za strednú „dostihovú“ vo Veľkej Chuchli. Práve loptová hra mohla byť jeho budúcnosťou. Všetko sa však zmenilo v okamihu, keď do jeho života vstúpili anglickí plnokrvníci a čaro dostihového športu. „Keď som začal chodiť na kone, prestal som s futbalom. Chodím si už len s chalanmi občas zahrať. Tiež chodím občas behať,“ vraví na margo svojho rozhodnutia Tomáš. Práve hranie futbalu mu podľa Ľudovíta Šebestu paradoxne pomohlo aj v dostihoch. „Tréner ho nasadzoval aj do bránky, pretože má perfektné periférne videnie. Bol som sa na neho viackrát pozrieť. Raz, keď bol v bránke ako najmenší hráč v poli dostal len jeden gól. Skvele čítal hru – rozdával lopty, vybiehal, súperi mu nevedeli dať gól.“ O jeho aktívnej povahe svedčí aj fakt, že má motokrosovú motorku, na ktorej vo voľnom čase jazdí. „Je to taký malý drak,“ opisuje mladú nádej dostihového športu tréner Šebesta s úsmevom na tvári.
Pri koňoch už trávi každú voľnú chvíľu. „Každý deň okrem nedele chodím po škole poobede jazdiť sem do Kopčian a v sobotu chodievame väčšinou k iným trénerom,“ trochu hanblivo, ale so šibalskou iskrou v oku odpovedá na otázku, aký má režim. Dôležitý je ale aj oddych a preto mu tréner dáva ešte jeden deň v pracovnom týždni voľno. Zvyčajne v stredu alebo vo štvrtok. „V sobotu ho posielam do iných stajní. Teda nielen jeho, ale aj tých starších, ktorí už jazdia dostihy, aby jazdili čo najviac rôznych koní. Najčastejšie chodia k Jožkovi Chodúrovi, Jarovi Línkovi a tiež do stajne Petra Strniska pomáhať Peťovi Hodáňovi. Teraz poslednú sobotu bol Tomáš akurát u Mariána Štangela v Bratislave,“ vysvetľuje kopčiansky šéf a amatérsky jazdec dodáva: „Častejšie tam chodievam cez leto jazdiť galupy, keď mi zavolá, alebo napíše.“
Dostihovú premiéru si odbil 10. apríla minulého roka. V päťkovej Cene Tantry sa vyhupol do sedla „domáceho“ Riska. Bolo to len trinásť mesiacov od toho, kedy prvýkrát v živote sedel na koni. S vtedy sedemročných ryšiakom dobeh uzavreli. Úplne inak to ale vyzeralo o dva týždne neskôr. Už v úvodných dostihoch dňa sa objavil v sedle zverenkyne Mariána Štangela, doposiaľ nezvíťazivšej Yasminie zo stajne EPM Petrus. Vtedy štvorročná hnedka bola po vyskočení zo štartovacích boxov rýchlo na nohách a spolu s Artimedom išla do čela. Pri zatáčaní do cieľovej rovinky sa na prvom mieste začala osamostatňovať a každým cvalovým skokom sa vzďaľovala svojim súperom. Bratislavské tribúny sledovali ako sa do cieľa rúti len pätnásťročný amatérsky jazdec a okamžite zvýšili pozornosť. Spoločne si svoje prvé kariérne víťazstvo o ľahké tri a pol dĺžky postrážili, čo si vyslúžilo veľký potlesk. Obrovská radosť bola vtedy badať aj na televíznom moderátorovi Petrovi Petrusovi, majiteľovi víťazného koňa, ktorému sa stávka na neskúseného, ale talentovaného mladíka vyplatila. Tu sa začal naplno rozvíjať príbeh jedného chlapca z malej dedinky na Záhorí, ktorý má celú budúcnosť pred sebou. Súzvuk s Yasminiou demonštroval aj v nasledujúcich štartoch, v ktorých vybojovali ešte jeden triumf a ani raz nespadli z tabule. „Mojou obľúbenkyňou je práve ona, keďže som s ňou prvýkrát vyhral a takisto všetci od nás zo stajne,“ odpovedá na otázku, či je niektorý kôň jeho obľúbeným.
Po pár dobrých výsledkoch na slovenských koňoch si šikovného chlapca s nízkou váhou, ktorých je v dostihovom športe akútny nedostatok, všimli aj českí tréneri a dali mu šancu. S postupujúcou sezónou začal jazdiť čoraz častejšie a po jej skončení na jeho konte svietili tri údaje. Šesťdesiat odjazdených dostihov, šesť víťazstiev a desať percentná úspešnosť. Ako sám hovorí, na dostihy sa poctivo pripravoval. „Hlavne jazdením a jazdením. A tiež behom. Pred dostihmi som si pozeral aj videá, aby som bol čo najlepšie pripravený.“
On sám a aj tréner, ktorý ho k dostihom priviedol vie, že pre ďalší rozvoj jazdca je rovnako dôležitá aj zimná príprava. Na novú sezónu sa Tomáš pripravuje doma, ale aj v zahraničí. Cez sviatky strávil tri týždne vo Švajčiarsku v centrále trénera Miroslava Weissa. „Odchádzal 15. decembra, vrátil sa na Štedrý deň, bol dva dni doma a potom bol až do 6. januára znova vo Švajčiarsku. V období, kedy väčšinou deti odpočívali, tak on mal tri perné týždne u Weissa. Denne jazdil 4 až 6 koní,“ popisuje vianočný program svojho zverenca Ľudovít Šebesta. Tam sa jeho zahraničné kroky ale nekončia. Momentálne začal chodiť raz za týždeň aj do Freudenau k Markusovi Geislerovi a pozrieť by sa v blízkej budúcnosti mal aj do Maďarska. „V marci plánujeme aspoň predĺžený víkend v Budapešti u Stanislava Georgjeva. Bol by som rád, keby si to aj tam trochu oťukal. Som totiž zástancom toho, že keď niekde jazdí mladý začínajúci jazdec, tak je dobre, keď si tam už predtým trochu pojazdí, aby ho tá dráha ničím neprekvapila.“
Pod krídlami dlhoročného a skúseného trénera Ľudovíta Šebestu sa nielen on učí koňom hlavne rozumieť. „Vždy im vravím, nepýtaj sa na toho koňa. Pohladkaj ho, sadni si, ošahaj si ho, ako reaguje. Riaď sa citom, tým čo cítiš. To je veľmi dôležité,“ objasňuje základné zásady a dodáva, že je nutné, aby sa pri všetkom čo jeho zverenci robia, naučili rozmýšľať. Lebo aj v dostihoch platí: „Ak nebudeš myslieť, nikdy sa nemôžeš zlepšovať.“
Text aj foto: Kamila Gúčiková